Poľské Tatry - Morskie OkoV dňoch 22. 4 - 25. 4. 2010 sme si urobili výjazd za žľabmi na Poľsku stranu Tatier v pestrom zložení 8-člennej skupinky (Iva Filová, Boris Biba, Samo Valis, Matúš Kuchyňa, Miloš Bedi, Roman Greguš, Martin Hruška, Jano Hornik). Našim pôsobiskom sa stala chata na Morskom Oku už tradične ako 3 ročník tejto akcie, a už tradične pre niektorých zo skupiny bol hlavným cieľom zjazd z Hincovho sedla na Morskie Oko, ktorý už tradične nevyšiel pre nevhodné snehové podmienky v tejto ceste a tak sme museli hľadať nové ciele, čo sa však vyplatilo. Počasie bolo priam gýčove, každý deň len slnko a zase slnko, len snehu to na kvalite moc nepridávalo. Čo všetko sme absolvovali na tomto zájazde uvidíte ďalej na fotkách:
Fotogalérie ostatných členov "zájazdu" - Boris , Martin , Matúš |
VIDEOMorskie Oko | Director's Cut from hurmikak on Vimeo. |
Miestopis tejto oblasti:
 |
 |
štvrtok - 22. 4. 2010
Náš príchod na chatu Morskie Oko. Nástup po 9 km asfaltke sme odmietli s našou batožinou absolvovať a tak sme si zaplatili 50Zl na osobu za vyvezenie sa miestnym povozom. Ten však končí tak cca 15 -20 min pod chatou, takže kúsok asfaltky sme si aj tak užili.
piatok - 23. 4. 2010
Piatkové ráno je v pláne zjazd z Rysov, a niektorí ambicióznejší majú myšlienku aj na Hincové sedlo, takže po prechode krížom cez pleso, ktorému aj tak nikto neveril iba Matúš sa rozdeľujeme na dve skupinky. Boris a Samo dávajú pokus o Hincové, my ostatní smer Rysy. Nakoniec snehové podmienky nedovolili zrealizovať komplet ani jeden z týchto plánov. My po vykopaní sondy pri Bule to otáčame naspať dole a dvojka z Hincového to otočila po vyšliapaní prvého žľabu nad ľadopád. Našla sa však alternatíva - Ovčie vežičky, kam vyrazili Boris so Samom a za nimi aj Matúš a Roman, zvyšok výpravy dal prednosť opaľovaniu na Csarnom Stawe.
sobota - 24. 4. 2010
v sobotu je našim cieľom Mnichowy žleb.
nedeľa - 25. 4. 2010
posledný deň nášho zájazdu a po skúsenostiach z predošlých dní, že sneh je dosť na figu už od skorých ranných hodín kvôli silnému slnku a vyšším teplotám dávame budíček na 4:30. Nie všetci však sú schopní takýto budíček absolvovať a tak dvaja z tímu sa rozhodnú dať prednosť dlhšiemu spánku a oddychu na chate. Hodinku strávime raňajkami a balením a niečo po pol piatej vyrážame v 6-člennej skupinke. Za cieľ sme si dali Dolinu za Mnichem v ktorej je viac možností ľahších i ťažších zjazdov. V doline si vyberáme Krivé sedlo (domácky nazývané Glazne Wrotka), ktoré ponúka strmší zjazd v hornej časti a v začiatku mierne exponovaný po nástupovej rampe. Avšak vzhľadom na veľmi rozmočený a ťažký sneh, ktorý nás tam čakal už o 8:30 vrchnú nástupovú rampu nelyžujeme a obúvame lyže priamo pod ňou. SV expozícia na tomto slnku už veru neponúka sneh o akom snívame a tak po dolyžovaní dole si to namierime ešte na Mnichovu kopu, z ktorej je krásna pláň západnej expozície s tým pravým snehovým podkladom. Roman s Maťom volia miesto tohto bonbónika radšej zjazd z Chaľubiňského brány a preto sa pod ňou rozdeľujeme na dve skupinky.
